Adam

Úvod:

Hana s Adamom vedú takmer ukážkový manželský život. Až do  chvíle, keď Adam stretne atraktívnu Evu, ktorá je úplným opakom Hany. Je príťažlivá, zmyselná a vie si vypýtať čo chce, i za cenu rozbitia dokonalého manželstva.

Hana je športový typ s charizmatickými črtami tváre, žiari rozvahou a pokojným správaním.

Adam je muž vo veku, keď sa dá ľahko podľahnúť nástrahám sexuálnych praktík práve žien ako je Eva. Pôsobí na neho ako magnet, aj keď sa snaží všetko ukončiť.

Osud však má ešte plno prekvapení pre každého z nich.

Dokáže Hana bojovať o muža svojho života? Alebo ho nechá hodiť cez palubu? Zamiešajú sa karty ešte viac, ako by si želala?.

Toto všetko sa dozviete v našej poviedke a ako zaujímavosť je, že ju píšu viacerí autori spolu, napriek tomu, že sa vôbec nepoznajú osobne a stretli sa na diskusnom fóre diva.sk

Želáme Vám príjemný zážitok pri čítaní !  hallle a plagiator

Adam mal ťažký deň. Nečakal dlho a spánok ho začal premáhať. Taký na polceste, keď ešte ani nespal, ale už ani nebol pri plnom vedomí sa prevrátil na bok a objal ju, pritúlil sa, hlavu zaboril do jej vlasov a vtedy sa strhol. Pri ňom neležala Eva. Bola tam jeho žena Hana. Hana sa strašne zmenila. Odkedy sa narodil malý Tomáško, je úplne iná. Evu spoznal na nete. Je taká pohodová, z ničoho si nerobí problém, nerieši hlúposti, jednoducho miluje život. Keď mu dala svoje číslo, dlho váhal. Ešte aj keď ho vyťukával v mobile, stále si nebol istý, ale vnútorný hlas ho presviedčal: „...však o nič nejde, chcem len počuť jej hlas“ . Znela presne tak ako si predstavoval. Prvýkrát sa stretli na káve. Odvtedy už boli niekoľkokrát na obede. Je o päť rokov staršia, ale je úžasná. Majú tak veľa spoločného. Je milá, vtipná, vyžaruje z nej toľko ženskosti...sexepílu... túži po nej celou svojou bytosťou....

2. Hana nebola ten typ, za ktorou sa muži otáčajú na ulici. Jej krásu ste si všimli až na druhý pohľad. Bola vysoká, štíhla, svoje tmavé dlhé vlasy nosila stiahnuté do chvosta. Obliekala sa športovo, nikdy nedbala na módne výstrelky, potrpela si skôr na kvalitu. Materstvo jej neubralo na postave, ba naopak, skôr pridalo. Bolo príjemné byť v jej blízkosti. Vyžaroval z nej pokoj, priam ste sa nabíjali energiou ktorú vysielala. Milovala hory. Chýbali jej. Odkedy zostala tehotná ešte neliezla. Keby jej tak jeden víkend Adam povedal, že zostane s Tomáškom a ona by sa vybrala so starou partiou na skaly. Ale Adam v poslednom čase veľa pracuje, prácu si dokonca nosieva domov. Veľakrát sa po večeri posadí k počítaču a dorába čo nestihol, alebo sa pripravuje na druhý deň. Aj na služobné cesty chodieva častejšie, vracia sa neskoro v noci celý vyčerpaný. Vtedy len vkĺzne k nej do postele, dá jej letmý bozk a otočí sa na druhý bok. Už tak dávno nevidela v jeho očiach túžbu. Bola sobota. Hana pripravila raňajky, dala si viac záležať ako inokedy. Mala plán. Ozval sa jej Vlado, vraj sa Jarka vrátila z Austrálie a už kontaktoval skoro všetkých zo starej party. Chcel zorganizovať spoločnú akciu. Postavila pred Adama šálku a prisadla si k stolu. Omamná vôňa čerstvej kávy sa šírila ponad stôl. Adam sa usmial, dotkol sa jej ruky a poslal je vzdušný bozk. „Adam? „ opätovala mu úsmev „Chcela by som sa s tebou porozprávať.“ Adam neskrýval prejavený záujem, pozrel na ňu, lebo chcel prečítať z jej výrazu o čom bude reč, ale keď sa im oči stretli sklopil zrak a tváril sa že natieranie masla na rožok vyžaduje jeho pozornosť. „Som doma stále sama. Trávime spolu čoraz menej času.....“ „Hanka, ja chodím do roboty, ja sa neflákam s kamarátmi , niekto musí zarábať peniaze, aby sme mohli platiť účty“ skočil jej do reči, nenechal ju dohovoriť. „Nie o tom som chcela.“ Snažila sa byť pokojná. „A o čom? „ Hrdlo jej zovrelo, tá hrča sa nedala prehltnúť. Vedela, že keď bude pokračovať, len sa pohádajú. Od kedy je doma, je vzťahovačná , precitlivená, nedokáže mu argumentovať. Prečo ju nedokáže vypočuť, prečo si do frasa melie furt to svoje. Ani sa nepokúsi vidieť problém jej očami. „Je víkend, konečne mám trochu voľna, môžem si oddýchnuť, zrelaxovať a ty zase začínaš, zase sa chceš len hádať.“ Prudko vstal a išiel si zobrať...ešte nevedel čo, ale potreboval získať čas, bol nahnevaný sám na seba. Prečo je taký podráždený, prečo takto reaguje? Však jej rozumie, keby on musel zostať doma, ten stereotyp povinností v domácnosti by ho dohnal k šialenstvu do dvoch týždňov. Zobral si pohár, nalial minerálku a vrátil sa ku stolu. Podišiel k Hane, tak ako sedela ju objal zozadu, pobozkal ju na krk a pošepkal „Prepáč... v kľude doraňajkujme a potom niečo vymyslíme, môžeme niekam ísť a vonku sa aj naobedujeme. Dobre?“ Hana len prikývla.

alacrita s leilikou: 3. Hanu mrzela ranná hádka s Adamom, ale to teraz nebolo podstatné. Radosť z toho, že spolu strávia deň a ešte aj mimo týchto štyroch stien, ktoré tak dôverne poznala, ju naplnila radosťou a nadšením. Rýchlo upratala po raňajkách a nachystala veci pre Tomáška. Všetky tie utierky, plienky, náhradné oblečenie, stravu, piškóty...ukladala do tašky a snažila sa na nič nezabudnúť. „Ešte detský čaj“ – napadlo ju. Medzitým uvažovala. Chcela si urobiť deň voľna pre seba a stretnúť sa s Vladom a starou partiou, zároveň ale vedela, že by to asi nebol dobrý nápad nechať malého Tomáška s Adamom celý víkend samých. Zavolá Vladovi, že teraz ešte nie je pre ňu vhodná doba. Odloží to na neskôr. Aj Adam uvažoval. Začínal mať pochybnosti. „Kto vie, čo Hana chcela? Netuší niečo? Nepovedal jej náhodou niekto niečo?“ Ako mohol byť taký neopatrný. Úplne sa zbláznil. Zamotal sa ako sopľavý chlapec. Musí s tým prestať. Teraz je ale dôležité, aby rozptýlil všetky Hanine pochybnosti, ak náhodou nejaké má. Auto zaparkovali na veľkom parkovisku. Tomáško spokojne sedel v autosedačke. Bolo to krásne dieťa. A spokojné. Pri pohľade naňho Adama stislo pri srdci. "To malinké si to nezaslúži´" Adam to vedel. Svojho syna by nikdy neopustil. Zahnal myšlienky a usmial sa na Hanku. Prešli lesoparkom a zamierili k nábrežiu. Išli pomalým krokom, občas sa držali za ruky, občas ju objal, občas ho spontánne pobozkala. Adam si vychutnával pocit hrdého otca keď tlačil kočík a Hana závistlivé pohľady okoloidúcich . Napätie z oboch veľmi rýchlo opadlo a z podvedomia sa vyplavili všetky pekné dôvody, prečo sú spolu. Bolo zamračené, ale im dvom svietilo slnko. Hana znovu verila, že Adam ju miluje z celého srdca .

leilika a hefaistosa: 4. Deň im plynul veľmi rýchlo. Večer, keď už boli doma, Adam pozrel na Hanku a nespoznával ju. Už dávno ju nevidel takú spokojnú a šťastnú. Zaslúžila si dnešný deň. Vedel, že ju v posledné dni dosť zanedbával, ale Hanka sa nikdy nesťažovala. Vzorne sa starala o domácnosť a malého a musí priznať, že ani jemu nikdy nič nechýbalo. "Hm..kde sa len stala chyba?"- zamyslel sa na chvíľu.... Malý spokojne spal v postieľke a Adam pozoroval Hanu v kuchyni. Neónka osvetľovala jej nahú siluetu pod hodvábnym županom. Daroval jej ho na Vianoce. Bol rád, že sa jej páčil a rada ho nosila. V slabinách pocítil vzrušenie. Podišiel k nej zozadu a odhrnul jej vlasy nabok. Nebránila sa, keď ju začal bozkať na krk. Hana cítila, ako ňou prebehla triaška. Chcela ho. Túžila po milovaní s vlastným manželom. Keď pocítila zozadu Adamovo vzrušenie, začala prudko dýchať. Otočil si ju k sebe a ich pery sa vášnivo spojili. Jazykom jej ich pootvoril a vsunul si ho dnu. Cítil, ako sa zachvela a zavzdychala. To ho povzbudilo. Jeho ruky začali horlivo kĺzať po jej tele a župan sa jedným ťahom ocitol na zemi. Stála pred ním nahá. Jej postave neublížil ani pôrod, rýchlo sa dostala na svoju váhu, ktorú si prísne strážila. Potešil ho pohľad na jej plné prsia, ktoré sa chveli vzrušením. Pritiahol si ju k sebe a pocítil jej tvrdé bradavky na svojom tele. Musel ju mať. Hneď teraz... Sklonil sa k jej prsiam a jazykom ich začal skúmať. Vzal ich do dlane a starostlivo cmúľal. Kĺzal po bradavkách, jazykom po nich kmital a vychutnával, ako sa vzpiera v jeho náručí. Druhou rukou jej siahol medzi stehná a cítil jej vzrušenie. Mierne sa rozkročila, aby mu uľahčila cestu do svojho lona. Chytil ju za pás a vysadil na kuchynskú linku. Rozopol si nohavice a uvoľnil svoj tvrdý a vztýčený penis. Prudko si ju pritiahol na seba a vnikol do nej. Ich telá sa spojili v jedno. Rukami ju držal za zadok a prudko prirážal. Cítil jej vzrušenie ako svoje vlastné. Ich spoločný orgazmus stlmil bozk, ktorým zakryli hlasné vzdychy. Nemohli zobudiť Tomáška.

leilika: 5. Neskôr, v ten večer, Eva nervózne pozrela na mobil a znechutene zo seba striasla Dávidovu ruku. Pohľadom zamierila k dverám preplneného baru a hľadala jeho oči. Čoskoro bude polnoc. "Prečo ešte nevolal?"- odkedy spoznala Adama, myslela iba naňho. Bol o čosi mladší a práve to jej imponovalo. Mladý a úspešný. Peniaze a moc. Túto kombináciu Eva milovala. Navyše, Adam dobre vyzeral. Keď si s ním začala písať, nevedela kto je a dlho mu to nechcela veriť. Veď, čo by taký úspešný muž robil na sociálnej sieti? Uverila, až keď sa stretli. Fotografia z netu neklamala, a čo viac, skutočnosť bola ešte krajšia. Luxusný oblek od Armaniho, zlaté rolexky na rukách a obed vo vychytenej reštaurácii, v salóniku pre nich dvoch. Tak sa z jedného obeda stalo mnoho ďalších. Hlasná hudba a hlas DJ preťal jej myšlienky. "Objednaj mi prosím drink, o chvíľu sa vrátim"- pošepkala Dávidovi. Vstala, a rukou si letmo upravila krátku sukňu. Keď prechádzala chodbou, v zrkadle zazrela svoj obraz. Na chvíľu sa pristavila a mimovoľne sa usmiala. Vyzerala dobre... viac než to, bola krásna. Dlhé husté kučeravé vlasy jej neposlušne padali do tváre, splývali na chrbát a zakrývali štíhly driek. Dlhé nohy na vysokých opätkoch a krátka sukňa z nej robili bohyňu večera. Úzke tričko obopínalo jej postavu ako druhá koža a hlboký výstrih dal vyniknúť jej plnému dekoltu. Veľa pánskych očí spočinulo pohľadom práve tam, na jej plných prsiach, ktoré teraz patrili len jednému. Adamovi. Jej Adamovi. .... tvár v zrkadle sa zamračila a jej krásne modré oči stmavli. Jej Adamovi...nie, vedela, že nepatrí IBA jej. Nenávidela jeho ženu. Ako si ju mohol vziať? Je taká iná. Adam miluje život, spoločnosť, hudbu a smiech... Hana je až príliš upätá. Nemajú nič spoločné, nič.... okrem syna. Keby sa boli spoznali skôr..keby... Vybehla z chodby a zabuchla za sebou ťažké dvere. Omráčil ju studený vzduch a zhlboka sa nadýchla. Musí sa vrátiť...čaká ju tam Dávid. Už roky na ňu čaká. ..... usmiala sa naňho a vtisla mu letný bozk na líce. Adam už nepríde, bolo neskoro. Vedela kde je.. je s ňou...vzala Dávida za ruku a šli tancovať. Dnes sa chce zabávať.

leilika: 6. V ten večer toho dosť vypila, a keď ju nadránom zaviezol Dávid domov a chcel jej pomôcť odomknúť dvere, na chvíľu si boli tvárou v tvár tak blízko, že nabral odvahu a pokúsil sa o bozk. Eva sa však rýchlo odtiahla, a odomkla dvere. "Ďakujem ti, Dávid, za pekný večer... a že si ma priviezol domov", povedala skoro šeptom. "To je maličkosť, Evik, vieš, že som tu stále pre teba. Nepotrebuješ ešte niečo?", dodal. "Nie, ďakujem, ľahnem si a prespím asi celý víkend", usmiala sa naňho. "Tak, dobre, predtým sa ale nezabudni zamknúť. Zvládneš to sama?", robil si starosti. Síce sa celý večer bavila, ale natoľko ju už poznal, vedel, že ju niečo trápi. "Ale, áno, už som veľká", rozosmiala sa "si ku mne dobrý", a pobozkala ho na líce. "Ďakujem ti, Dávid, dobrú noc". "Dobrú noc, moja", naklonil sa k nej a bozk na líce opätoval. V ten večer si viac nedovolil. Zatvorila dvere a tak ako bola sa zvalila na posteľ. Ráno sa zobudila s bolesťou hlavy. Vzala si paralen a spravila silnú kávu. Jej vôňa ju prebrala k životu. Zašla do kúpeľne a dlho stála pod prúdom padajúcej vody. Po sprche skontrolovala mobil, ale od Adama žiadna správa. Žiaden odkaz od Adama, zato od Dávida tri esemesky. Odpísala mu a uvarila rýchly cestovinový obed. Potom si ľahla pred televízor, poprepínala všetky TV kanály a pri nejakom hudobnom aj zaspala. Vonku bolo zamračené a Adam sa neozval.

leilika: 7. V pondelok ráno Eva sedela v kancelárii a okom sledovala zvoniaci telefón. Nechala nech chvíľu zvoní a potom prijala hovor. "Ahoj miláčik, ako sa máš? Volal som ti pred obedom, ale nedvíhala si."- začula v telefóne Adamov hlas. Na tvári jej nabehol úsmev. Nezabudol na ňu. Nezabudol, ale celý víkend sa neozval. Nedá mu najavo radosť z toho, že ho počuje. "Ahoj Adam. nuž, mala som veľa práce. Ako sa môžem asi mať? Vieš predsa, aké kritické sú moje pondelky."- odpovedala mrzutým hlasom. Ufff.. hnevá sa, ale čakal to. Neozval sa jej celý víkend. Mal jej aspoň napísať, ale ani to sa nedalo. Hanka bola stále pri ňom. No nič, bude to musieť nejako uhrať. "Viem, moja, práve preto som ťa chcel uniesť niekam na obed. Byť chvíľu s tebou."- skúšal zmeniť tón Adam "Nestíhala som, dala som si ľahký šalát u nás v bufete, nič viac. Naozaj mám toho teraz veľa."- dodala miernejším hlasom. Vedela, že ho to mrzí a zároveň poznala hranicu, ktorú si ešte nemôže dovoliť prekročiť. " „Evka, chcem ťa vidieť, ak nie obed, tak potom večera. Čo ty nato? Príď, prosím. Potrebujem ťa."- prosil Adam. "Tak, dobre, večera môže byť, snáď to dovtedy uzavriem. Ozvi sa mi ešte neskôr a dohodneme sa, súhlasíš?“ „Aj ty mi chýbaš."- dodala sladkým hlasom. "Tak večer miláčik."- vydýchol si Adam a pohodlne sa usadil v svojom kresle. Pozrel von oknom a predstavil si Evu. Kam s ňou večer pôjde? Predtým však musí vybaviť jednu vec. Hanke zazvonil telefón a ozval sa Adamov hlas: "Ahoj láska. Prepáč, ale dnes prídem trocha neskôr, musím v práci niečo dokončiť. Nečakaj ma a daj za mňa bozk Tomášovi. Ľúbim ťa." Hanka nestihla ani protestovať a už sa s ňou lúčil. Nepríde..... Opäť nepríde. Pozrela na večeru, ktorú práve dokončila a chytila ju zlosť. Zlosť, ktorá prešla do plaču. Sadla si a rozplakala sa. Už nebola hladná. Tak veľmi si želala, aby sa zmenil. Aby bol s ňou, keď ho potrebuje, aby sa spolu rozprávali ... nepríde... Odišla do kúpeľne a pripravila si kúpeľ. Hodila do vody penu s obľúbenou mentolovou vôňou a zapla svoje staré CDčko. Ponorila sa do vody a nechala sa unášať rytmom hudby. Teplá voda ju príjemne zohriala, pena šteklila na tvári a v diaľke počula šum mora..pod nohami cítila horúci piesok a okolo palmy...Nebola tam sama, bol tam aj Adam....ona a Adam spolu...

SPARK2386 a hallle: 8. V príjemnej atmosfére hudby a zároveň relaxe vo vani jej fantázia začala postupne naberať čoraz viac a viac na obrátkach. Privrela oči a príjemná hudba piesne Sade-No Ordinary Love sa pomaly začala vytrácať a v ušiach čoraz viac počula šumenie peniaceho sa mora. Kdesi v diaľke počula krik bielych čajok. V tejto predstave ju z príjemnej atmosféry prebral Adamov hlboký hlas, ktorý ju chytil za ruku a spýtal sa, či sa spolu nezájdu okúpať. Kropaje potu, ktoré cítila na svojom čele a korienkoch jej vlasov, zviazaných do uzlíka, urobili svoje. "Poď, miláčik, veľmi sa teším, že si spolu zaplávame", na tvári sa jej zjavil milý úsmev, pričom šibalsky popodvihla obočie na pravom oku, ktoré bolo pre ňu tak príznačné vo chvíľach, keď prežívala skutočné šťastie. Všimla si jeho krásne biele zuby, ktoré nádherne kontrastovali s jeho opálenou pokožkou. Predstava toho, že v tej chvíli patria len jeden druhému, jej začala dodávať čoraz väčšie sebavedomie i keď sa veľmi snažila o to, aby nič neunáhlila. Obaja vstali, Adam ju svojou rukou chytil, okolo drieku a viedol ju k vode. Voda bola príjemne prehriata južanským slnkom a znásobovala čoraz viac intenzitu tých krásnych chvíľ. Adam s úsmevom šplechol vodu na Hanin chrbát a kým ona nabrala vodu do svojich rúk, aby mu vrátila požičané, Adam sa stratil pod vodou a vynoril sa o niekoľko metrov ďalej a s natiahnutými rukami k nej a s úsmevom zavolal na ňu "Tak poď, láska!" Jeho šantenie vo vode bolo chlapčenské a pripadal jej ešte viac sexy. Bolo na ňom vidieť, že je šťastný. Najradšej by teraz sedela na brehu a pozerala sa donekonečna na neho, ako plachtí vo vode. Vyšla na breh a sadla si na deku. Adam si k nej prisadol a uterákom jej začal utierať chrbát. Všimla si, ako sa v Adamových plávkach začína prebúdzať jeho mužstvo a niekde v hĺbke v brušku začala pociťovať lietajúce motýliky. Dala mu letmú pusu na líce, prešla mu prstom po nose a skončila na perách. Chvíľu sa mu zahľadela do očí a videla v nich toľko lásky a vášne až si priala, aby tento okamih trval naveky. Chytil jej oboma dlaňami tvár a bozkal ju na pery, začali sa vášnivo bozkávať a ležali na sebe v tesnom objatí. Cítila jeho mužnosť a omotala ho svojimi stehnami... veľmi ho chcela cítiť celého. Z týchto slastných pocitov sa Hana prebrala vo vani, práve v čase pomaly odznievajúceho a slastného orgazmu z ktorého ju prerušilo zvonenie jej mobilu. Jedným prstom ešte láskajúcim svoj klitoris a druhým prstom preháňajúcom sa po svojich vzrušených bradavkách sa prebrala do reálu. Ešte nikdy tak neznášala zvonenie mobilu, ako v tej chvíli a najradšej by ho bola utopila v tej chvíli vo vani. Neúprosné zvonenie ju prinútilo ho vziať do ruky a prijať hovor. "Ahoj Hani, tu Adam. Ako sa máš?" Ani nepočkal kým odpovie, len stihla povedať "ahoj" a hneď začal rozprávať. "Pozdravujem Tomáška. Ešte mám trochu práce, ako náhle ju dokončím, prídem domov, cmuk" ... Myšlienkami sa ponorila do seba a zasa sa z nej stala ta Hana o ktorej sa rozpráva, že sa zmenila na nepoznanie.

leilika: 9. Adam stál pred zrkadlom vo svojej kancelárii a utiahol si kravatu. Rukou sa snažil upraviť si vlasy. Nechcel vyzerať ako Travolta v známom muzikáli Pomáda, ale dosiahol práve to. Naniesol si príliš veľa gélu, ktorý sa teraz pokúšal stiahnuť mokrou rukou. „Prečo je taký nervózny?“ ... robí chybu za chybou... chcel vyzerať dobre. .... čaká ho predsa večera s Evou. Nervózne pozrel na hodinky. Má ešte chvíľu čas. Dohodli sa, že sa po ňu zastaví v práci. Nie, nepôjde za ňou hore do kancelárie, počká ju v podzemnej garáži. Tretie miesto sprava. Bolo to ich miesto. Vzal zo stola kľúče od auta. Potrebuje sa cestou zastaviť v kvetinárstve oproti jeho firme. Eva miluje červené ruže. V tej chvíli Eva sedela v kancelárii a v ruke držala zrkadlo. Snažila si prepudrovať tvár. Rukou siahla do kabelky a vytiahla rúž. Jemne si ho naniesla aj na líca a rozotrela dostratena. Upravila si vlasy. Vybrala elegantný flakón svojho obľúbeného parfému. Naniesla si kvapku na zápästie a rozotrela, ešte na krk a do vlasov... keď nimi pohodí, uvoľní sa z nich jemná vôňa. Mala na sebe červený kostým, nestihla sa ísť domov prezliecť...rozopla pár vrchných gombíkov. Pár, nie veľa, aby sa mal Adam na čo tešiť. Môže ísť na večeru. „Kam ju dnes vezme?“- uvažovala. To je jedno kam, aj tak vedela, kde nakoniec skončia. .. vedela to, cítila, že dnešný večer bude s ňou. Vzala kabelku a výťahom sa nechala zaviesť na prízemie do garáže. Adama z myšlienok prebralo svetlo z otvorených výťahových dverí. Na kamennej dlažbe sa ozýval zvuk podpätkov, ktoré zneli stále hlasnejšie. Zazrel ju spoza stĺpa. Kráčala suverénne ako modelka. Išla priamo k nemu. „To je kosť“- pomyslel si Adam a prehltol ... „a dnes bude moja“ Otvoril dvere na aute a vystúpil. V ruke niesol ruže. „Ahoj Evka, pre teba miláčik. Nemohol som sa ťa už dočkať. Veľmi som sa na teba tešil.“- neprestával hovoriť a podával jej ruže. „Ďakujem, ruže milujem. Aj ja som sa tešila. Chýbal si mi Adam.“- povedala a vtisla mu bozk. Ich pery sa vášnivo spojili. „Pôjdeme?“- otvoril jej dvere na aute a Eva sa pohodlne usadila na kožené kreslá. Počkala, kým nastúpi. „Aký máš plán? Kam ma dnes unesieš?“ „Nechaj to na mňa zlato, to je prekvapenie.“- sprisahanecky na ňu žmurkol a usmial sa. Eva sa nahlas rozosmiala. Obaja boli šťastní. „Mala si dnes ťažký deň? Veľa práce?“- prejavil záujem Adam. „Áno, trošku viac, než inokedy... jeden náročný klient...- rozhovorila sa Eva a cesta im ubiehala. Adam ju pozorne počúval. Eva milovala svoju prácu. Často robila nadčasy, hnevala sa a stresovala... ale Adam vedel, že je to len výhovorka. Jej zanietenosť Adama fascinovala. Vo svojej profesii bola Eva jednou z najlepších. Prešli novým mostom a dostali sa na pravý breh Dunaja. Jeho dobrý kamarát tu nedávno otvoril špičkovú reštauráciu. Párkrát sa tu s ním zastavil na obed a bol spokojný. Reštaurácia bola na kľudnom mieste ďaleko od centra, bola tam príjemná obsluha a dobré jedlo. Kulisu umocňoval šum vody a intímne osvetlenie. Adam bol spokojný. Pamätali si ho. Dostali dobré miesto, odkiaľ bol krásny výhľad na nábrežie Dunaja. Videl záujem v Eviných očiach. „Adam, je tu nádherne. Vôbec som netušila, že tu vyrástlo niečo také krásne. Kedy to otvorili? štebotala milým hlasom. „Len nedávno, miláčik. Vlastní ju jeden môj dobrý kamarát. Starý kamarát. Raz ma tu pozval na obed a zapáčilo sa mi tu. Majú tu skvelý výber.“- Adam žiaril spokojnosťou. „Objednám víno, a ty si zatiaľ vyber, na čo máš chuť.“ – vedel, že Eva miluje šumivé talianske vína. Aj on mal chuť, ale teraz si to nemohol dovoliť. Robil šoféra, no trošku si usrkne, na ochutnávku. Čašník im priniesol Prosecco di Conegliano San Nicola, v ktorom sa snúbila chuť broskyne a hrušky. K nemu si objednali lososa na masle a zeleninovú oblohu. Panna cotta ako lahodný smotanový dezert chutil výborne. Všetko bolo vkusne servírované. Adam bol spokojný a spokojnosť sa zračila aj na úsmeve Evy. Chvíľu sa bavili o svojej práci, chvíľu na seba zamilovane hľadeli a vychutnávali si spoločnosť jeden druhého. Párkrát sa nežne dotkli rukami, Adam ju hladil po prstoch a Eva mu nežné maznanie opätovala. Po večeri si chvíľku vychutnávali sláčikový orchester, ktorého ozvena sa niesla Dunajom. Bolo pol desiatej večer, keď kráčali k autu. Vonku bolo krásne teplo, bol príjemný letný večer. Adam chytil Evu za ruku a chvíľu takto kráčali vedľa seba. Podchvíľou zastali a bozkávali sa. Bozkávali sa vášnivo a nedočkavo. „Počkaj Adam, nie tu.“- odtiahla sa Eva. Poďme ku mne. Adam neváhal ani minútu. Naštartoval auto a zamieril známym smerom. Ako dvaja pubertiaci vybehli na tretie poschodie, nedočkavo otvorili vstupné dvere bytu a v objatí sa pritlačili na stenu. Adam nohou kopol do dverí, ktoré sa zabuchli. Spájala ich túžba a vášeň. Vášeň, ktorá Adamovi pri Hanke v posledné dni chýbala. Eva bola úžasná milenka. Adam sa spokojne usmial a pozrel na Evu, ktorá ležala nahá na jeho hrudi. Usmiala sa naňho a objala ho. Nežne sa pobozkali. „Je veľa hodín Adam, mal by si ísť.“- prerušila romantickú chvíľku ticha Eva. Nechcela to urobiť, tak veľmi to nechcela, ale vedela, že Adam musí ísť. Musí sa vrátiť domov, aby jeho manželka nemala podozrenie. Ešte nie. Nie teraz...a neskôr sa uvidí. Vedel to aj Adam. Bol jej vďačný nielen za romantické chvíle, ale aj za pochopenie. Eva mu nič nevyčítala. Vedela, že je ženatý a rešpektovala to. „Dokedy?“- často napadlo Adama. „Dokedy mi úteky zo spoločnej spálne bude tolerovať?“. Teraz na to nechcel myslieť. Bol spokojný ...., ale keď nasadal do auta, premohol ho smútok. Dve ženy. Rozdielne ženy, ktoré predsa niečo spája. Obidve svojím spôsobom miluje. Ako horlivo odsudzoval svojich kamarátov, ktorí podvádzali svoje manželky. Ešte nedávno bol tej svojej verný a neveril, že by bol niečoho takého schopný. Zamiloval sa. Eva mu dávala to, čo Hanka už nie. Bola často napätá, nervózna a všetko jej vadilo. Že je často sama doma a nemá sa s kým porozprávať, že nechodia na návštevy k známym, že je celá domácnosť na nej, že stále niečo v dome vypadne a treba to IHNEĎ opraviť, že je malý chorý .... že....... Adam šliapol na plyn a hnal sa domov. Bola polnoc.

hallle: 10. Keď prišiel Adam domov, jeho prvé kroky smerovali do kúpeľne. Pozrel sa do zrkadla a sám pre seba si povedal: "Som blázon... prečo to robím?" v myšlienkach videl ako sa miluje s Evou a vedel, že túžba po nej sa ho zmocnila viac ako rozum. Adama trápilo svedomie a preto sa snažil niekoľko dní Hanke vyhýbať. Vstával skoro ráno a domov sa vracal neskoro večer. Ponoril sa do práce, len aby zabudol... ale dlho to takto ísť nemohlo. Jedného dňa prišiel domov skôr a keď vkročil do obývačky, kde Hana sedela s Tomáškom, dieťa sa mu vrhlo do náruče a začalo veselo štebotať. "Nechaj ocka Tomáško... je unavený, nech si oddýchne", letmo sa na neho pozrela a mala čo robiť, aby sa nasilu usmiala kvôli malému. Adam sa naklonil k nej a bozkal ju na líce. Zvláštne - necítila nič. Večer skončil tak ako očakávala. Každý na svojej strane postele, šli spať bez slov. Keď Adam zaspal, Hana ticho plakala. Druhý deň prebiehal ako obvykle, poriadok, domácnosť, pošta a iné činnosti. Adam šiel do práce, ale ráno si všimol jej oči, boli opuchnuté a smutné. Vedel, že plakala. Okolo obeda jej zavolal, aby poprosila mamu, nech príde k ním  večer dohliadnúť na Tomáška. Chce s ňou ísť na večeru. Súhlasila. Asi okolo šiestej konečne vyrazil. V aute jej položil ruku na stehno a pohladil ju. Zatvorila na chvíľu oči a zhlboka sa nadýchla. "Čo ti je Hanka?", spýtal sa, aj keď sa hneval sám na seba, že sa správa ako idiot k svojej žene. Tak veľmi sa hanbil za seba, ale nedokázal Evu vypustiť z hlavy. Videl ju všade, jej telo, pery, oči... premietal si milovanie s ňou. Má ju vôbec rád? To čo k nej cítil, nebola láska, vedel to veľmi dobre. Nevedel však čo bude ďalej. Tak veľmi sa nenávidel za svoje myšlienky a činy. Konečne dorazili do reštaurácie, kde chodievali kedysi za slobodna. Nič sa tam nezmenilo, všetko bolo na tom istom mieste ako kedysi, preto sa im to páčilo. Bol v tom kus nostalgie. Sadli si oproti sebe a Hana sa konečne na Adama usmiala. Bože, aká je krásna... uvedomil si, keď sa jej tmavé vlasy leskli pri sviečke na stole. Zrazu mu úsmev stuhol. V kútiku reštaurácie sedela Eva. Nemohol ani slinu prehltnúť a snažil sa, aby si Hana nič nevšimla. Samozrejme Eva si ich všimla hneď ako vošli do reštaurácie. Počul ako mu srdce bije doslova na poplach. Musí to dajako pretrpieť, povedal si. Hana ho chytila za ruku a povedala: "Ľúbim ťa, Adam, ale mám pocit, ako keby si bol ďaleko odo mňa. Niečo sa deje s nami. Ani len netušíš akú máš pravdu - pomyslel si Adam. Ruku mal spotenú a nervózne pohľadom behal sem a tam, ako keď myš hľadá dieru, kde by sa schovala. V tom Eva vstala a podišla k ich stolu. "Dobrý deň pán Stachovič, želám pekný večer", usmiala sa a mrkla na neho v okamihu, keď si to Hana nevšimla. "Chcela som Vás len poprosiť, či by som Vám mohla zajtra prísť predložiť ten projekt. Viem, že sa to nehodí teraz otravovať, ale keď som Vás už zbadala...", mykla plecom a usmiala sa. Neuveriteľné, pomyslel si Adam. Zbláznila sa?

SPARK: 11. Adam dobre vedel, že Eva nemá žiadne zábrany. Uvedomil si, že na akom krehkom ľade sa v tej chvíli pohybuje, ale nesmel dať nič najavo. "Dobrý večer pani Porubská" začal hrať aj on divadlo, "dobre teda, zajtra sa môžete zastaviť, pozrieme sa na to. Hana si premeriavala Evu pohľadom. Všimla si ako sebavedome pôsobí, bola jej celkom sympatická. "Prepáčte, predstavím Vám svoju ženu", povedal Adam a obe ženy navzájom predstavil. Podali si ruky a usmiali sa na seba. Zvláštne, pomyslela si Eva, jeho žena pôsobí veľmi vyrovnane a charizmaticky. Pohľady žien sa v jednom okamžiku stretli. Eva si všimla Hanine ruky, ako nervózne stískajú pohár s červeným vínom. Pri stole na chvíľu zavládlo ticho, ktoré našťastie prerušil príchod čašníka. Adam neveril, že práve zoznámil dve ženy, ktoré tvorili súčasť jeho života. Pozrel sa na Hanu, na ktorej bolo vidieť očividne rozpaky. Tuší niečo? Myšlienka sťa blesk mu prebehla hlavou. V tom sa Hana postavila a s ospravedlnením, že musí na toaletu, sa pobrala od stola. "Ty si sa zbláznila Evka? Prečo ma dostávaš do takejto situácie, prosím ťa?" "Miluješ ma, Adam?", hlboko sa pozrela do jeho očí. "Eva, prečo sa pýtaš, keď dobre vieš čo k tebe cítim", odpovedal, ale slovo milujem sa mu zdalo v tejto situácii doslova nemožné vysloviť, pretože by i tak klamal. "Uvidíme sa zajtra", povedala a prehodila si kabelu cez plece, otočila sa a ladnými pohybmi odchádzala. Adam sa ledva zmohol na to, aby jej povedal, že súhlasí .... ale už nemalo zmysel svoju myšlienku dokončiť, lebo za Evou sa práve zatvárali dvere.

alacrita: 12. Musela vstať. Musela odísť od stola. Neuhrala by to. Cestou si prikazovala: "ani slzu, neopováž sa rozplakať... vzchop sa !!!!.... ani slzu". Rýchlo zamierila k toaletám, vrazila dnu, otočila kohútikom a pustila prúd studenej vody. Oprela sa oboma rukami o umývadlo a so sklonenou hlavou sa snažila upokojiť. Neustále si opakovala "len neplakať...žiadne slzy". Za tie roky už poznala Adama. Vedel sa dokonale ovládať, ale keď tá nádhera zaparkovala pri ich stole, tak prižmúril oči a stisol pery. To bol znak, že niečo nie je v poriadku a on sa veľmi snaží získať čas a neurobiť chybu. Nikto iný by si to nevšimol, ale Hane to neušlo. "Čo spolu majú? Že predložiť projekt! Že môžete sa zastaviť! Kurva! Ako ďaleko už zašli? Aj slepý by videl tie signály čo vysielala k Adamovi. Ona si myslí, že som si nevšimla ako na neho mrká? Ja krava! Ani vo sne by mi nenapadlo, že aj mne sa to môže stať!... Prečo?" Myšlienky jej chaoticky behali hlavou. Nie a nie ich skrotiť. Nie a nie začať normálne uvažovať. "jasné, ona si ma nepamätá...ona si ma ani nevšimla...ale ja ju áno, je neprehliadnuteľná, vyzývavá, drzá, správa sa ako bohyňa... nedalo sa nepočuť ako sa minulý týždeň chválila kaderníkovi svojou firmou, ako prosperuje aj napriek kríze, chválila sa vecami, ktoré sú na sto honov vzdialené od toho čo robí Adam....a ja som ju tak obdivovala, suku jednu... závidela som jej krásu, úspech sebavedomie" Zdvihla hlavu a uvidela sa v zrkadle. Pozerala sa odtiaľ na ňu len nešťastná, bezmocná šedá myš. "A od teraz jej budem závidieť, aj Adama." Zaskučala. Táto veta ju ale ako zázrakom prebrala. Aj ona prižmúrila oči a stisla pery. Nestranný pozorovateľ by povedal, že sa do nej vrátil život. Ožil v nej bojovník. Zastavila vodu. Vystrela sa. Uhladila si vlasy, upravila šaty, vztýčila hlavu a vyrazila späť na bojisko. "Však, počkaj, ja som ešte nepovedala posledné slovo", posmelila sa pred útokom a vykročila. Kým prišla ku stolu, dokázala vylúdiť aj milý úsmev. "Prepáč", ešte sladšie sa usmiala "už si aj objednal?" "Uhm... kde si bola tak dlho?" "To bola kolegyňa?" tvárila sa, že prepočula čo sa jej pýtal. Adam ešte stále nebol vo svojej koži, horúčkovito rozmýšľal či Hana niečo sleduje tou otázkou. Nešlo mu do hlavy, prečo tak náhle odišla a kde bola tak dlho. Zdala sa mu ale pokojná. Trochu sa ukľudnil. "Hej, pracuje na projektovom oddelení. Robíme teraz na jednej veľkej veci a rozdelil som úlohy, máme dosť krkolomný termín. Trochu sa obávam, či to všetko dobre dopadne." zle, zle..nesmie sa tak rozrečniť, všimne si že je nervózny... "Ahááá", chytila do ruky pohár, privoňala k vínu a usrkla si. Získavala čas, aby pôsobila radostne a bezstarostne. Keď nabrala odvahu, pozrela mu rovno do očí a položila ďalšiu otázku. "A ako dlho u vás robí?" "Tak to neviem. Eva je vo firme asi...", nedopovedal... zase chyba, nazval ju Eva... veď si sám podpiľuje konár... Tak Eva! Už je to Eva! Zmobilizovala všetky sily, aby si na nej nič nevšimol. Len tak, akože mimochodom, poznamenala: "Nepovedal si mi že máš takú krásnu ženu v tíme." "Ty nebodaj žiarliš?" pokúsil sa zavtipkovať. Podarilo sa jej nahlas zasmiať. "Kto by nežiarlil, keď máš okolo seba takú nástrahu?" Dokonca na neho aj beťársky žmurkla. Adam sa trochu ukľudnil, vyzeralo to tak, že Hana nič netuší. "Taaak nehovoríím... stála by za hriech... alééé... ja mám v hlave inú ženu", žmurkol "a nie len hlavu, mám z nej aj plné gate." Prinútila sa usmiať, ale pochybnosti sa premenili na presvedčenie a bolestivo ju bodali ako ostrá dýka. Už mali dojedené. Adam zaplatil, veľkoryso nechal čašníkovi aj veľké sprepitné a tváril sa, ako sa nevie dočkať, keď budú sami. Hana ešte nevedela čo bude robiť. Len tak sa ale nevzdá. To nie je jej štýl.

heffaistos + leilika: 13. Po nie veľmi vydarenej večeri sa vracali domov. Hana bola znepokojená, pretože v hĺbke svojho srdca vedela, cítila, že sa s Adamom niečo deje, že sa jej istým spôsobom vzďaľuje… rozprávajú sa menej, ako kedysi, hádajú sa pre maličkosti. Vedela, že to už nie je to čo bývalo kedysi. Adam bez ostychu premýšľal, čo bude robiť ďalej, ako to vyrieši. Vedel, že tým Hane ubližuje, ubližuje aj sebe a malému Tomáškovi, ale jeho myseľ opantala Eva. Myslel na ňu každý deň, bola v jeho najkrajších predstavách a nie a nie ju dostať z hlavy. Predstavoval si jej ladné krivky, nádherné plné pery, ladné boky, krásny sexy zadok, prsia a úsmev ktorý ho vždy zmagnetizuje a akékoľvek sústredenie je vtedy zbytočné. Keď prišli domov, Hanina mama akurát uspávala Tomáška. Prehodili spolu pár slov a Hanka ju odprevadila k dverám. Keď sa vracala, zazrela Adama nad postieľkou malého Tomáška. Milo sa naňho usmieval a rukou ho hladil po hlávke. V tej chvíli sa Hana naňho pozerala, zostala ticho a len tak si užívala ten pohľad. Veľmi Adama milovala, bola to jej školská láska a vedela, že sa ho nevzdá. Nenechá ho nejakej Eve, ani žiadnej inej! Rozhodla sa. „Bude to tvrdý boj, ale ja ho vyhrám! Musím ho vyhrať!“ – pevne sa rozhodla. Prezliekala sa v spálni, keď k nej prišiel Adam a šepol jej do ucha: „Ľúbim ťa, srdiečko moje“. Hanke však zneli tie slová neúprimne, boli jej akési cudzie. Hnevala sa na Adama a domýšľavosť urobila svoje. „ Prosím ťa, nechaj si tie sladké rečičky! A pozeraj sa mi do očí, keď s tebou hovorím!!“ Hana nespoznávala vlastný hlas. „Chcem vedieť, čo to malo znamenať! Kto bola tá žena? Odkiaľ ju poznáš a čo s ňou máš? Hovor!“ Adam len pootvoril ústa, ale Hana ho hneď prerušila. Nedala mu šancu nič povedať a začala kričať: „Povedz mi čo s ňou máš a nehraj sa tu na neviniatko, čo za nič nemôže!“ Adam, zaskočený reakciou svojej ženy sa konečne zmohol na pár nepresvedčivých slov. Bol veľmi nervózny, netušil, čo má povedať, začal habkať a tvár mu očervenela od poníženia a zlosti. V hlave si neustále opakoval: „Adam, buď kľudný, rozmysli si každé slovo, nepotop sám seba, nenechaj sa vyprovokovať, musíš to nejako uhrať a hlavne presvedčivo! „Drahá, prosím, ukľudni sa. Porozprávajme sa v kľude, čo si to vymýšľaš?“ …ale Hana mu odvetila: „Tak ja sa mám ukľudniť? Ja? Ako mám byť kľudná, keď si tá ženská len tak príde k nášmu stolu a začne s tebou flirtovať! Aká náhoda, však? A nemysli si, že som nevidela, ako na teba žmurkla!“ – vysypala zo seba Hana. Adama to veľmi zarazilo. Zostal v pomykove. Netušil, že to Hana videla. Videla to? „Hanka, prosím ťa, ty mi neveríš? Už som ti predsa povedal, pracujeme spolu na jednom projekte!“- zvýšil hlas Adam. „Len na projekte! Horí nám termín, a musíme to stihnúť ešte naprojektovať a odprezentovať spolu so simuláciou. Čo myslíš, pre koho to asi robím? Prečo zostávam dlhšie v práci? Chcela si dom, máš ho. Chcela si nový nábytok, aj ten voľačo stojí. Snažím sa, ako môžem a aj tak si niečo vymýšľaš! Naozaj s ňou nič nemám! Si jediná žena v mojom živote. Myslím len na teba, a malého. Myslíš, že by som ťa dokázal podviesť? Ozaj si myslíš, že som taký skazený? A bezcharakterný?“ … (hodil na Hanu psie oči). Srdce mu búšilo ako nikdy, neveril slovám, ktoré práve s takou ľahkosťou vyslovil. Slová, ktoré klamali. Hana sa troška upokojila, asi to naozaj preháňa, ale aj tak si nebola istá. Srdce jej hovorilo jedno, ale mozog vravel niečo iné. Musí prísť na koreň veci. Musí zistiť pravdu. Vedela, že od Adama sa to nedozvie. Zistí si to sama. „Prepáč láska, reagovala som nevhodne, vieš, že na teba žiarlim. Som sama doma a vymýšľam, uvažujem a…prepáč mi to.“ ustúpila, teraz ešte ustúpila. Nemala dôkazy a čo keď je v tom Adam naozaj nevinne? Adam si v duchu vydýchol. „Dobre miláčik, vieš predsa, že ťa milujem…teba, aj Tomáška. Si len podráždená, bude to dobre, uvidíš. Už na to zabudni a hlavne, nedomýšľaj si. Ľúbim ťa.“ Keď sa prestali hádať, Hana šla do kúpeľne a Adam zatiaľ narýchlo napísal esemesku Eve: „Stretneme sa zajtra. Musíme sa porozprávať. Adam.“ Vyzliekol sa a ľahol si k Hanke do postele, každý na svojej strane. … Oboch tá hádka zničila. Adama o to viac, že musel klamať. Klamal vlastnej žene do očí a ani nemrkol. Nebol takýto, kedysi by sa od hanby prepadol, keby mal klamať. Aj Hanka myslela na dnešný večer. Nikdy sa nehádali, nespoznávala sa. Nereagovala príliš zbrklo? Veď sa vlastne nič nestalo. Možno si ju s niekým pomýlila. Kolegyňa z práce. Neurobila chybu, že na Adama takto vybehla? …. V hlavách sa im premietal film… každému iný, ale spájala ich otázka – Ako to bude ďalej? V tú noc bol spln, mesiac svietil čírou, jasnou farbou, noc bola ale chladná, temná. Vonku pod oknom blikala pouličná lampa.

hallle: 14. Eva podvedome tušila. prečo Adam poslal sms so znením,že sa musia stretnúť. Nešlo teraz o stretnutie plné vášne a bozkov. Vedela, že spravila chybu v tej reštaurácii a vedela aj to, že sa s ňou bude chcieť o tom rozprávať. „Nevadí“ pomyslela si, zvládnem to, i tak sa ma nevzdá, som pre neho dôležitá a on to dobre vie. Okolo 11 hodiny jej zvonil telefón. Videla, že volá Adam a nechala ho zvoniť ešte dvakrát. Potom zdvihla a nahodila svoj hlas neviniatka. „Ahoj miláčik, dostala som sms, čo sa deje?“ zdvihla obočie od údivu, ako keby sedel oproti nej v kresle. Rukou si popri tom prešla po vlasoch a sadla si na stôl. Prekrížila si svoje dlhé nohy v sukni a nechala voľne pohupovať nohu. „Ahoj. Nechápem čo ťa to včera napadlo?! Preboha, ako si sa mohla odvážiť ma osloviť, keď si videla že tam sedíme obaja?“ povedal rázne. „Nekrič! Spomaľ dobre? Za prvé, netuším ako vyzerá tvoja žena, len podľa opisu, ako si mi spomínal. Odkiaľ som mala vedieť, že to je ona a nie nejaká náhrada za mňa?“ odpovedala chladno a presne vedela, že ho obmäkčí slovami. „Keby som tam sedel s hocikým iným, vôbec si nemala právo ísť k nášmu stolu“ tentokrát bol už naozaj nahnevaný. „Ak máš s tým problém a nevieš to prehltnúť, nemusíme sa už nikdy vidieť. Ale dávaj si pozor, aby sa to nedozvedela tvoja drahá manželka. V tej chvíli Adama zaliala zlosť a zároveň strach, že by to naozaj dokázala urobiť. Nespoznával ju, dobre vedela, že je ženatý a aj to, že viac ako pár chvíľ jej nemôže ponúknuť. Na tom sa dohodli a tak to aj dodržiavali. Predstavil si, že by sa to dozvedela Hana a všetko by prasklo ako veľká bublina. Stratil by ju navždy. Nezmohol sa ani na slovo. Zostalo ticho. „Si tam?“-spýtala sa Eva - tentokrát vedela, že zaťala do živého a mrzelo ju ako zareagovala tvrdo. „Áno, som ...čo chceš teda počuť? Vieš veľmi dobre, že ti nemôžem dať viac ako pýtaš. Mám ťa rád, je mi s tebou naozaj veľmi dobre, znamenáš pre mňa veľa Evka, ty to dobre vieš, tak prečo ma takto trápiš?“ Tak ja ho trápim? Eva nemohla uveriť ako sebecky sa správa. Nikdy si nepomyslel, že by sa mohlo stať, že sa do neho tak šialene zamiluje, že sa nebude chcieť napokon s nikým o neho deliť? Idiot. Myslí si, že ona sa netrápi? Keby chcela, mohla by mať chlapa akého chce. Lenže ona si vybrala práve jeho. Musí pochopiť, že ona je výhra a nie nejaký bonbón náhodne vybratý zo škatuľky. „Prepáč, reagovala som unáhlene, viem že nebolo správne prísť otravovať vás pri večeri. Beriem nazad“. V duchu si plánovala, ako ho pripúta k sebe ešte viac. „Prepáč mi láska“... „Nič sa nestalo zlatko, ale mal som doma troška problémy s vysvetľovaním, bol by som nerád, ak by to skončilo kvôli takýmto hlúpostiam“, odpovedal pokojne, ale v hlase mu bolo cítiť strach. Vedela, že to nevraví úprimne a bojí sa, že by to naozaj mohla povedať jeho žene. „Máš chvíľku čas na obed?“ spýtala sa Eva stále pohupujúc nohou. Vedela presne, že ho má tam kde chcela mať. A vedela aj to, že neodmietne pozvanie. „Áno, myslím že sa nič nestane ak si dám chvíľku pauzu, jesť sa musí však?“ pokúsil sa o žartovnú náladu. V skutočnosti mu bolo pod psa, že sa dostal do takejto situácie a chcel vrátiť všetko späť. Bohužiaľ, nedalo sa a musel čeliť problémom. Medzitým sa Hana obliekala a chystala sa navštíviť Adama v práci, chcela ho prekvapiť pozvaním na obed a keď stála pred zrkadlom neustále si opakovala...ľúbi ma.

SPARK: 15.ľúbi ma, ľúbi ma ... ľúbi ...ma? Ani si akosi sama nechcela pripustiť, že prečo sa z tých dvoch slovíčok, ktoré jej po celý čas príjemne zneli v mysli, stala naraz otázka? Ostala zamyslene stáť pred zrkadlom. V tom ju z jej zamyslenia sa vyrušila matka. "Hanka, idem von s malým Tomáškom, vonku je celkom príjemný deň a bola by ho škoda premárniť vysedávaním doma“, pričom si všimla Hanine zamyslenie sa pred zrkadlom, ktoré bolo neprehliadnuteľné a spýtala sa jej: "Ty sa netešíš na spoločný obed s Adamom?" Pretrela si púdrom líca, nahodila milý úsmev na matku, podišla k Tomáškovi, zobrala ho na ruky, bozkala ho na jeho líce so slovami: "Tomáško, teraz pôjdeš s babinou von na slniečko. Tešíš sa?"
Cesta do Adamovej práce jej netrvala dlho. Ani sa nenazdala a už vystupovala von z auta, keď v tom na ňu zavolala priateľka Ivana: "Ahojky Hani, kamže si sa dnes tak vyfintila? ", lebo Hanina postava, perfektne zladená kombinácia oblečenia a mejkapu nasvedčovala tomu, že dnes pre Hanu nevyzerá iba tak na obyčajný deň a nemohla si odpustiť nepovedať nahlas svoju
poznámku. Hana šťastná s úsmevom na tvári pozdravila Ivanu a už nedočkavosťou po Adamovi poznamenala: "Dnes je pre mňa výnimočný deň. Mám doma svoju mamu, ktorá zobrala Tomáška von, lebo som sa rozhodla, že Adama pozvem na spoločný obed." "Á, ták je to teda", poznamenala Ivana. "Tak nebudem rušiť",  nahodila šibalský úsmev a v mysli sa rozlúčila s myšlienkou, že si s Hankou posedí v blízkej kaviarničke, pri voňavej káve a prekecajú aspoň polovicu dňa, nezáväznými povedačkami o svojich príjemných či menej príjemných záležitostiach zo života. Ženy sa rozlúčili s poznámkou, že sa nechystajú ísť na onen svet a ešte bude príležitosť na spoločné pokecanie si.
Vykročila priamo k budove, kde pracoval Adam. Mysliac nato, aké bude Adamovo prekvapenie, keď sa zjaví vo dverách jeho kancla sa s roztržitosťou previezla výťahom omylom o jedno poschodie nižšie. Spamätala sa až vo chvíli, keď ju na chodbe oslovila postaršia žena, ktorá jej tak trochu pripadala , ako z neprítomnosti. Na hlave ulízaná parochňa, na očiach tmavé okuliare v kostených rámikoch, šaty pripomínajúce módu, tak aspoň z polovice minulého storočia. Jedným slovom otrasný pohľad.. Prvá Hanina myšlienka bola, "preboha, to takáto osoba sa rozumie do tak zložitých obchodných záležitostí, ktoré si vyžadujú nielen, aby mal človek niečo v hlave, ale aby aj svojim šarmom a zovňajškom dokázal reprezentovať firmu“, čo jej táto žena ani z ďaleka taký dojem nepriniesla.
"Hľadáte niekoho, prosím ?", opýtala sa Hany. "Nie nehľadám, idem za svojím manželom, pánom Stachovičom. "Ale to ste, bohužiaľ, na inom poschodí. Musíte o poschodie vyššie, poďte prosím, tiež tam idem, zavediem Vás za pánom manželom“. Po ceste hore schodmi obe ženy prehovorili medzi sebou pár nezáväzných viet. Marte, podnikovému špicľovi, ktorému nedokázala ujsť ani taká maličkosť, že si mucha sadne na okno, tobôž už nie niečo také, že za Adamom sa sem občas zjaví nejaká fiflena, ktorá nemá s firmou ani to najmenšie do činenia, začala hlavou víriť myšlienka, či aj táto dáma nie je jedna z tých, čo ide na ňu s takou primitívnou poznámkou, že je jeho žena. A to jej nahrávalo do jej plánov.
Zaklopaním na Adamovu kanceláriu, keď ani po chvíli nepočula slovíčko, "prosím, vstúpte", ako bolo Adamovym zvykom, siahla automaticky po kľučke, tušiac , že sú zamknuté. "No milá pani, asi budete mať smolu, ale ten váš manžel tu nie je." Pozrela sa na hodinky, ktoré v tom čase ukazovali niečo po pol jednej, poznamenala: "Najskôr bude sedieť v reštaurácii na obede s tou fiflenou Porubskou, čo si sem chodí, akoby bola súčasťou tejto firmy. Hana sa trochu pousmiala, lebo prejav tejto tak trochu pre ňu smiešnej figúrky zapôsobil skôr ako z filmovej grotesky, akoby to mala byť naozaj pravda. "Pani moja zlatá ak vám môžem poradiť, tak choďte popri Dunaju a tam je taká zastrčená reštaurácia, na meno ktorej bohužiaľ, si v tejto chvíli nespomeniem, ale viem, že to tam vedie dobrý kamarát Vášho manžela a určite to tam nájdete.
Martine slová, hlavne pre ňu známe priezvisko „Porubská“, začali víriť Haninou mysľou a ani nevedela, ako sa dostala von a už sedela vo svojom aute a viac, ako šoférovaním sa zaoberala myšlienkou s kým asi obeduje Adam. Jej myšlienky pracovali na plné obrátky. V jednej chvíli si nemohla pripustiť, že pri stole nájde Evu Porubskú, ale hneď nato ju z tých myšlienok akosi prebrali opačné. A tak celou cestou sa jej hlavou preháňali pochybnosti.

hallle: 16. Hana sa cítila nervózne a vedela čo bude nasledovať. Bola rozčúlená, zmätená a vo vnútri neistá. Nevedela či to, čo cítila bolo opodstatnené, zmietala sa v pocitoch, v ktorých si neustále opakovala, že to nič neznamená, pretože si to len nahovára, že by niečo medzi nimi bolo. Zastavila pri Dunaji a vystúpila z auta. Oprela sa o auto a zhlboka sa nadýchla. Sama nevedela, či má ísť za ním, pretože sa bála pravdy, ktorá by ju mohla raniť. Je lepšie keď tam nepôjde? Je lepšie keď ich neuvidí? V tom jej prišla sms na telefón, vytiahla ho zo saka a na displeji sa ukázalo Vlado. Stálo v ňom: „Hani, čo tak káva? Práve som v meste, napíš či máš čas za hoďku, pá Vlado.“

Ach, Vlado...spomenula si na neho a usmiala sa ,ale jej úsmev bol smutný. Nasadla do auta a pokračovala v ceste. Zbadala malú reštauráciu  na konci pri jednej loďke. Zastavila na parkovisku a šla ďalej peši. Sem ju Adam nikdy nezobral, ak je to tá, ktorú má jeho priateľ. Ani nevedela aký jeho priateľ má novootvorenú reštauráciu. Navonok pôsobila reštaurácia romantickým dojmom a ozývala sa z nej hudba v štýle blues. Vošla dnu a nohy sa jej triasli od nervozity. Keď ju zbadal čašník, usmial sa na ňu a chcel ju usadiť k stolu.  ,,Nie ďakujem, len niekoho hľadám“ usmiala sa na čašníka a podišla bližšie dnu.

Pozerala sa po celej miestnosti a skoro s úľavou si pomyslela, že tá sekretárka klamala, pretože ho nikde nevidí. Už sa chcela otočiť a zvrtnúť sa, keď začula hlasitý smiech ženy, ktorý si všimol aj čašník. Čašník sa k nej otočil a pošepol jej: ,,Vidíte, naozaj sa tu ľudia cítia veľmi dobre, táto pani sa vie pekne odviazať“...usmial sa na Hanu ako keby jej práve prezradil tajný recept šéfkuchára. Tie vlasy  jej boli povedomé, ale nebolo vidieť kto sedí oproti nej, zbadala len ako tá žena dolu robí čosi s nohami a až teraz si všimla, že hladí nohou mužovi oproti nej jeho nohu. Sledovala ako jej noha ide viac hore po nohaviciach, keď sa v tom muž zaklonil dozadu a hlasito sa zasmial. Hana v tom momente ako keby zamrzla. Spoznala Adamov smiech .Muž sa postavil a Hana cúvla tak, aby si ju nevšimol. Nahol sa k tej žene a bozkal ju, čosi jej pošepol do ucha a zbadala jeho tvár. Áno bol to Adam a Hana nemohla veriť, chcela začať kričať ako ranené zviera, ktoré práve zasiahol jedovatý šíp. V tej chvíli ako keby sa jej celý svet práve zboril, všetky jej sny a láska, všetko bolo v jedinom okamihu mŕtve pre ňu. Nadýchla sa a vyletela von, bežala k vode, sadla si na trávu. Tak veľmi sa jej chcelo plakať, ale nevedela zo seba dostať jedinú slzu. Tvár mala celú červenú a lícia jej horeli. Bože... pomyslela si, s kým to ja žijem? Prečo... prečo práve ja? Premietla si jeho tvár ako sa k tej žene sklonil a ako ju pobozkal. Nie nebolo jej štýlom robiť scény a nebola ani hysterická. Premietala si teraz tie chvíle, keď jej vravel koľko má práce, tie večere keď jej volal, že príde neskôr, jeho neskoré príchody v noci alebo nadránom, ako jej vždy vyčerpane rozprával, že mal toho naozaj veľmi veľa, lebo je to vraj všetko na ňom, nezabudol vždy zdôrazniť, že to čo robí, tak robí pre ňu a Tomáška.

Z mysle ju vytrhol hlas dieťaťa, ktoré šlo okolo nej spolu s mamou . ,,Teta, kŕmite labute?“...čuplo si k nej a spýtavo sa na ňu pozrelo. Hana sa pozrela na neho a usmiala sa. Spomenula si na Tomáška, na ich spoločné dieťa, ktoré bolo splodené z lásky, spomenula si na všetky krásne chvíle, ktoré spolu trávili v čase, keď Adam nebol tak pracovne vyťažený, spomenula si na ich milovanie, bozky, ako sa prechádzali ruka v ruke a ako sa vedeli smiať spolu...Všetko toto sa zrútilo pre ňu v jedinom momente. Cítila, ako že sa jej slzy tisnú do očí, ako sa jej pery začínajú chvieť. V tom momente sa jej začali kotúľať slzy po lícach... plakala.  ,,Pani je Vám niečo?“...spýtala sa mama toho dieťaťa. Videla ženu sediacu na tráve ,ako plače a pôsobila na ňu veľmi bolestne. Hana neodpovedala, miesto toho začala plakať ešte viac a schovala si tvár do dlaní. Hlasno vzlykala. Žena s dieťaťom odišla a s ľútosťou pozrela na ňu. Hana zdvihla tvár hore a zakričala: „Prečooooo?“ Chcelo sa jej v jedinom momente zomrieť, alebo utiecť niekam ďaleko preč od všetkého, od ľudí...Občas keď čítala články v časopisoch o nevere, tak si vždy myslela, že jej sa to nestane nikdy, pretože Adam ju miluje už mnohé roky, pretože všetko klapalo, nemal  by dôvod niečo také urobiť. Vždy si myslela, že ženy, ktoré opisovali ako sa cítili po tom, čo sa dozvedeli o nevere svojej polovičky, ako teatrálne opisovali, že cítili ukrutnú bolesť v srdci, že  chceli zomrieť v jedinom okamihu, tak neverila tomu.  Keď sedela raz na káve s priateľkou a ona sa jej spýtala, ako by teda reagovala ,tak pokojne povedala: ,,Viem, že mne sa to nestane, poznám Adama...ale ak by sa to stalo, povedzme teoreticky, pritom sa usmiala na ňu a mrkla okom, tak viem že som silná žena.  Trúfam si tvrdiť, že by som nevedela nenávidieť, ani nič podobné. Pretože sme prežili spolu veľa pekných chvíľ, ktoré stáli za to šťastie. Viem to!“ Až  teraz si Hana uvedomila, že práve jej sa svet rozpadol, že nie je silná ako vravela. Že to čo sa stalo strašne bolí, kdesi vnútri a nejde zastaviť tú bolesť vôbec. Vstala a utrela si vreckovkou tvár, oči mala opuchnuté a červené od sĺz. Triasli sa jej nohy  a sadla si do auta. Naštartovala, ale vedela, že šoférovať bude pre ňu v tomto momente nemožné. Znovu sa jej slzy začali hrnúť do očí a nevedela to zastaviť. V tom momente zbadala, ako Adam aj s Evou mieria k jeho autu. Vedela, že si ju nevšimne, pretože stála na konci parkoviska. Nedržali sa za ruky, len sa smiali. Blížili  sa k autu a keď boli pri ňom, tak sa poobzerali či tam nie sú ľudia a oprel ju o auto. Začal ju náruživo bozkávať a zbadala, ako jej rukou začal sukňu dvíhať. Ona ho k sebe pritlačila nohou... Jej ľútosť sa zmenila v tom momente na nenávisť. Hnev ktorý cítila, akonáhle sa na nich pozrela. Naštartovala a zámerne šla okolo nich. Zabrzdila pri ich aute a oni sa strhli. Pozrela sa na Adama. V jeho očiach sa zjavilo veľké prekvapenie a nebol schopný jediného pohybu. Meravo stál a pozeral na Haninu tvár. Hana  sa na neho pozrela očami plnej lásky a nenávisti, smútku a bolesti. Slzy jej stekali po lícach  a odišla.

Adam stál a pozeral za jej autom. Eva sa usmievala, pretože sa práve cítila, ako keby vyhrala v lotérii. ,,Sadni si do auta, vysadím ťa pri práci“! chvejúcim hlasom jej povedal Adam. ,,Láska mrzí ma to“ snažila sa Eva hrať divadlo. ,,Prestaň!“ kričal Adam. Teraz si spokojná? V jeho očiach boli slzy.... Ak láska bolí rovnako ako nenávisť, tak  ju nechcem...túto myšlienku mala Hana keď odchádzala domov. Zvonil telefón - volal Vlado. Potrebovala sa niekomu zdôveriť a vedela, že mu môže povedať všetko. Ale nie dnes, zajtra...dnes nie.Chce byť sama a ďaleko.

Adam medzitým uháňal domov...v mysli mal Haninu tvár a jej bolesť.Vedel že život bude naberať iný smer.

alacrita: 17. Šoféroval nervózne, vždy mal veci pod kontrolou, ale toto...takúto chybu ešte nikdy neurobil...ako mohol byť taký neopatrný.  „Ja idiot! Toto už neuhrám.“ Na Evu sa ani nepozrel, niečo mu hovorila, ale nevnímal ju. Snažil sa niečo vymyslieť. Snažil sa pochopiť sám seba. Snažil sa  predstaviť si ako bude reagovať Hana. Keď sa zaradil do odbočovacieho pruhu na parkovisko pred  Evinou kanceláriou, pozrel do spätného zrkadla. Nič za ním nešlo. Prudko zabrzdil a poprosil  ju, aby vystúpila. Eva niečo namietala, chcela ho dokonca pobozkať, ale on už bol myšlienkami úplne inde. Nechcel sa zdržiavať. Chcel sa čo najskôr dostať na hlavnú cestu a uháňať domov.

Konečne zostal v aute sám. Zobral telefón, zhlboka sa nadýchol a vytočil Hanku. Chcel vedieť načo má byť pripravený, keď sa jej postaví zoči-voči. Nedvíhala. Skúsil ešte raz. Zvonil dlho. Keď ju vytočil tretíkrát, bola nedostupná. Cestou sa dostal do zápchy, tá ho zdržala ďalších štyridsať minút. Keď konečne zaparkoval pred domom, zrazu nevedel či má vystúpiť, či sa nemá vrátiť do práce a počkať do večera. Nemal premyslenú žiadnu stratégiu. Rozviazal si kravatu, hodil ju na sedadlo, zahrešil, vytiahol kľúčiky zo zapaľovania a vystúpil.  Cestou si ešte rozopol gombík na košeli, urobil pár krúživých pohybov hlavou aby uvoľnil krk, ale nič nepomáhalo. Srdce mu bilo až v hrdle. Posral to. 

Otvoril si dvere a vošiel dnu. V chodbe ležali narýchlo vyzuté Hankine topánky, na jedálenskom stole bola kabelka a celý jej obsah, ktorý asi vysypala, keď jej zvonil mobil. „Hanka“ povedal skoro šeptom, keď ju našiel v spálni sedieť na zemi pri posteli. Ani sa nepohla, ani na neho nepozrela. Oči mala červené a spuchnuté od plaču, make-up rozmazaný po tvári . Prisadol si k nej a objal ju. Pocítil, že sa trochu odtiahla, ale inak vôbec nereagovala.

„Hanka, to vôbec nie je tak ako to vyzeralo. Prosím vypočuj ma. Ja ti to všetko vysvetlím.“ Nereagovala. „Hanka, tá žena pre mňa nič neznamená. Dobre vieš, že milujem len teba.“ Pri tých slovách jej akurát začali stekať ďalšie slzy po lícach, ale naďalej sa meravo pozerala kamsi pred seba. „Hanka, teba ľúbim“ chcel jej utrieť slzu. „Nedotýkaj sa ma!“ zasipela cez zuby “Daj odo mňa preč tie svoje špinavé paprče!“ snažila sa dostať z jeho objatia, rozhadzovala pritom rukami a päsťami ho udierala do pŕs, do ramien „Ešte pred chvíľou si ich pchal tej druhej pod sukňu“  kričala „nechcem ťa už ani vidieť ... nechcem ... nechcem ...zmizni z môjho života .. už v živote ťa nechcem vidieť“ hlas sa jej zadrhával.

Adam sa nebránil, dokonca mu odľahlo keď sa rozkričala, táto reakcia mu pripadala oveľa prirodzenejšia  ako tá apatia v ktorej ju našiel. „Si hnusný,  hnusný,  odporný ..čo ti pri mne chýbalo? Ako dlho to trvá? A koľko si ich už mal? Nenávidím ťa! Čo je na nej lepšie?“ prestala do neho búšiť, skryla si tvár do dlaní a znova sa rozplakala. Adam to rýchlo vyžil a silno ju objal. Tak silno, že nemala šancu sa mu vymaniť z náručia. „Hanka prepáč, neviem kam som podel rozum, nikdy pred tým som to neurobil.  Prísahám.  A nikdy to už ani neurobím. Toto bolo jediný krát a nič to pre mňa neznamenalo.“ Nakoniec sa utíšila, už nevládala ani plakať ani kričať. Vyslobodila sa z náruče, ktorá jej tak veľmi ublížila. Pozrela sa mu na chvíľku do očí a ticho povedala. „Už ti nikdy nebudem môcť veriť. Prosím ťa, choď teraz preč. Chcem byť sama.“ Vstala, odišla do kúpeľne a zamkla sa na kľúč.

Adamovi sa na chvíľu zatmelo pred očami. Keby mohol všetko zobrať späť. Musel sa ešte vrátiť do práce. Skúsil zaklopať na dvere. Keď neodpovedala, odišiel.

                       pokračovanie 

Neboli nájdené žiadne príspevky.